Enterprise NX-01
Prvá loď novej generácie schopná lietať warpom 5

Prvá z novej generácie lodí schopná lietať najvyššou rýchlosťou warpom 5 je navrhnutá a modernou technológiou prispôsobená na dlhodobé vesmírne lety, bola vypustená z vesmírneho prístavu v apríli roku 2151 pod velením kapitána Jonathana Archera. Enterprise NX-01 bola dokončená po 32 rokoch vývoja a výskumu v Päť-Warpovom Komplexe Archerovým otcom, Henry Archer a ostatní vedci sa nechali inšpirovať Zeframom Cochranom. V začiatkoch ešte keď ľudia lietali nízkou warpovou rýchlosťou poznali len hŕstku obývaných svetov, ale nový päť warpový motor im umožnil poznať a preskúmať tisíce nových svetov.

Enterprise využíva dvojité gondoly navrhnuté tak, ako boli po prvý raz použité Cochranovým Phoenixom. Väčšina členov posádky sa zdržuje v mieste rozsiahlej tanierovej časti, ktorá obsahuje obývacie priestory, vedecké oddelenie, ošetrovňu, nákladný priestor a zbrojnicu. Mostík, riadiace centrum lode je umiestnené navrchu tanierovej časti. Čelo tanierovej časti je obsadené deflektorom, ktorý chráni loď pred vesmírnym prachom a ostatnými časticami, ktoré by mohli ináč zapríčiňovať značné poškodenie pri veľkej ale aj nižšej rýchlosti.

Loď je vybavená s dvoma raketoplánmi umiestnenými v jej hangári. Do každého sa zmestí pilot a šesť pasažierov. Sú schopné letieť iba pod rýchlosťou warpu, preto sa Raketoplány používajú pre výsadkové týmy na krátke vzdialenosti od Enterprise, napríklad na povrch nejakej planéty alebo inej blízkej lode alebo vesmírnej stanice. Raketoplán sa vypúšťa odhodením nadol cez dvere tzv. "bombového priestoru" z hangáru, ktorý je bezpečne umiestnený na spodnom trupe Enterprise. Raketoplány sú vybavené dostatkom kyslíka pre dvoch členov posádky na prežitie viac ako 10 dní.

Enterprise je tiež vybavená transportným systémom, určeným hlavne pre prenos nákladu a technológie z aj do lode. Pôvodne sa mal používať aj na prenos živej hmoty, ale posádka je stále opatrná používaním transportéra na sebe, uprednostňujú radšej klasický spôsob dopravy raketoplánmi.

Po návrate výsadkových týmov z cudzého prostredia kde riskovali vystaveniu sa neobvyklej radiácii alebo mikróbom, podstúpia biologickému snímaniu v dekontaminačnej komore. Ak snímanie zaznamená niečo neobvyklé, tým sa musí vyzliecť takmer zo všetkých šiat a aplikovať na svoju kožu fosforeskujúci gél, ktorý neutralizuje akékoľvek patogény, zatiaľ čo sa kúpu v ultrafialovom svetle.

Lodná kuchyňa disponuje pravým jedlom ale tiež je vybavená proteínovým pretrieďovačom, ktorý môže replikovať obmedzenú ponuku zo základných jedál ako sú cesto, polievka a jednoduché nápoje. Pre väčšinu posádky pripravuje jedlo lodná kuchyňa na čele so šéfkuchárom, ktorý bol vybraný kapitánom Archerom. Vedľa hlavnej jedálne je aj jedna menšia jedáleň, kde sa kapitán Archer stravuje spolu so špeciálne pozvanými členmi posádky.

Komunikačné panely slúžia na komunikáciu medzi členmi posádky, ktorí sa nachádzajú v rôznych častiach lode. Sú umiestnené na stenách prakticky v každej časti plavidla. Komunikačný panel sa aktivuje stlačením kontrolky a adresovaná osoba bude kontaktovaná.

Relief Enterprise je vybavený polarizovaným plátovaním trupu, ktorý ju chráni proti nepriateľským zbraniam. Ak je plátovanie trupu vypnuté, loď nieje chránená proti útoku. Pokiaľ ide o útočné schopnosti, loď je vybavená kozmickými torpédami, ktoré sú vypúšťané z torpédových komôr. Počas letu dokončuje posádka Enterprise tri prototypy fázových kanónov, fázovo modulovanú energiu zbraní schopnú vydať zo seba maximálny výkon až 500 gigajoulov. Fázové kanóny sú rozmiestnené po trupe v sklápacích otočných vežičkách, tak aby bola čo najrozšírenejšia palebná schopnosť lúča na rôzne ciele.

Vo výbave Enterprise je tiež "lodný hák", ktorý pozostáva z dvoch veľkých magnetov prichytených na mimoriadne dlhých lanách. Používajú sa na pridržanie raketoplánu alebo malej cudzineckej lode na záchranné alebo obranné účely.

Komunikácia dlhého dosahu zo Zemou je umožnená so sériou podpriestorových zosilňovačov známych ako Echo jedna, Echo dva, Echo tri, atď., ktoré boli rozmiestnené po Enterprise na jej prvej hlboko-vesmírnej misii v 2151.

Pre prípad núdze je loď vybavená niekoľkými únikovými modulmi inak povedané "záchrannými člnmi", ktoré môžu evakuovať členov posádky pred pohromou. Záchranné člny dosahujú maximálnej rýchlosti 300 kilometrov za hodinu. Enterprise má tiež zopár "čiernych skriniek", ktoré zaznamenávajú lodnú telemetriu pre vyšetrovacie účely v prípade takej nehody.

Až na dvoch cudzincov dočasne priradených na Enterprise - Vulkánsku poddôstojníčku T'Pol a doktora Phloxa, Denobulana tvoria zvyšok 83 člennej posádky ľudia ( približne dve tretiny mužov a jedna tretina žien ), najlepší a najchytrejší z hviezdnej flotily.